Omietka sa na prekrytie dreva a muriva používa už od staroveku. Rané civilizácie v Indii, Číne, na Blízkom východe a v Egypte používali omietku ako ochranu pred poveternostnými vplyvmi a na vytvorenie hladkého povrchu na maľovanie. Rimania následne rozvinuli dekoratívne štukatérske práce. V stredoveku sa do omietok pridávali rôzne látky, napríklad konské vlasy, aby sa zvýšila ich pevnosť, a ďalšie prísady vrátane mlieka, moču a piva sa používali na zlepšenie pružnosti. Dekoratívny štuk sa stal významným prvkom barokového obdobia, keď sa tvaroval a modeloval tak, aby pripomínal mramor a kameň.
V modernej dobe je interiérové omietanie striedmejšie a jeho účelom je vytvoriť hladký povrch na maľovanie alebo tapetovanie.
Keď vidíte vstavané krbové kachle alebo krbovú vložku zapustenú do steny, pôsobí čisto a nerušivo. Nie je okolo nej výrazný obklad z dlaždíc ani tehál, aký by ste videli pri klasickom krbe. Jednoducho je súčasťou steny. Vzhľad však môže klamať. Podobne ako pri ľadovci, veľká časť sa odohráva pod povrchom: vnútro niky musí byť správne vyložené, komín a dymovod musia odvádzať spaliny a stena okolo kachlí potrebuje špeciálnu úpravu, aby zostala v dobrom stave. Nie je prekvapením, že kachle sa veľmi zahrievajú a časť tepla sa prenáša do okolitej steny. Bežné steny v obytných miestnostiach sú zvyčajne opatrené vrstvou štandardnej omietky a následne natreté alebo vytapetované. Táto omietka obsahuje vysoký podiel sadry. Obyčajná omietka však nestačí – pri vystavení vysokým teplotám začne vysychať a praskať a nakoniec sa odlúpne.
Prečo potrebujeme žiaruvzdornú finálnu a podkladovú omietku?
Sadrová omietka, teda parížska sadra, je minerálna zlúčenina, dihydrát síranu vápenatého. Pri zahrievaní sa z nej odstráni veľká časť vlhkosti a vznikne látka, ktorú možno ľahko rozomlieť na jemný prášok. Po pridaní vody sa začne opäť meniť na pevnú hmotu. Sadrová omietka je pri nízkych teplotách odolná voči teplu, ale ak sa zahreje nad 50 °C, postupne stráca obsah vody, tvrdne, praská a začína sa odlupovať.
Aby k tomu nedochádzalo, na steny okolo krbovej vložky, v blízkosti voľne stojacich kachlí, vykurovacieho sporáka alebo v akomkoľvek inom priestore vystavenom vysokým teplotám sa používa špeciálna žiaruvzdorná finálna omietka, ktorá odoláva teplotám až do 650 °C, a podkladová omietka s ochranou až do 1400 °C.
Ako používať žiaruvzdornú finálnu a podkladovú omietku?
Žiaruvzdorná finálna omietka vytvára tenkú povrchovú vrstvu s hrúbkou do 6 mm. Hoci má veľa spoločného s bežnou sadrovou omietkou a po dokončení vyzerá podobne, na dosiahnutie najlepších výsledkov je potrebné pracovať s ňou trochu odlišne. Ak inštalujete kachle do existujúceho komínového telesa, môžete použiť buď krbovú podkladovú omietku, alebo krbovú stavebnú dosku. Najjednoduchším riešením je však použiť systém podkladovej a finálnej omietky na čelnú plochu.
Pre spoľahlivý výsledok postupujte takto:
Krok 1: Očistenie povrchu
Prvým krokom na dosiahnutie najlepšieho výsledku je odstrániť všetky zvyšky starej omietky z komínového telesa aj zo všetkých nástrojov a vybavenia, napríklad miešacích vedier. Akékoľvek stopy sadry totiž môžu kontaminovať žiaruvzdornú omietku, vytvárať hrudky a spôsobiť príliš rýchle tuhnutie.
Krok 2: Podkladová omietka
Keď je murivo odkryté a očistené, naneste vrstvu krbovej podkladovej omietky. Na dosiahnutie správnej konzistencie na nanášanie hladidlom použite čistú studenú vodu.
Podkladová omietka sa nanáša na mierne navlhčený povrch v požadovanej hrúbke. Zdrsnený povrch vytvorí podklad na priľnutie finálnej omietky. Pred pokračovaním s nanášaním finálnej omietky musí podkladová vrstva vyschnúť.
Nechajte podkladovú omietku tri dni dôkladne vyschnúť pri teplote aspoň 20 °C, potom môžete naniesť finálnu omietku. Hoci sa odporúčajú 3 dni, potrebný čas sa bude líšiť podľa teploty a relatívnej vlhkosti.
Keď je podkladová omietka suchá, naneste vrstvu adhézneho penetračného náteru.
Krok 3: Finálna omietka
Keď je adhézny penetračný náter lepivý, povrch je pripravený na omietanie do maximálnej hrúbky 6 mm. Finálna omietka po vyschnutí vytvorí hutnú vrstvu, ktorú nemožno brúsiť, preto je dôležité vyhladiť ju hladidlom už pri nanášaní.
Finálna omietka potrebuje aspoň tri dni na dôkladné vyschnutie do svetlosivého odtieňa a počas tohto času by sa krb ani kachle nemali používať. Vo všeobecnosti sa odporúča prevádzkovať kachle spočiatku krátko pri miernom výkone a oheň zvyšovať postupne.
Nakoniec možno na krb alebo okolie kachlí použiť žiaruvzdornú farbu na dekoratívnu povrchovú úpravu.
